O Dionýzovi Andrássym

Člen rodiny vlastniacej hrad Krásna Hôrka, aristokrat, gróf, ktorý sa namiesto záujmu o sebareprezentovanie zaoberal  zberateľstvom, mecén umenia a vzdelanosti, ten ktorého bolo častejšie vídať s paletou, maliarskym stojanom a štetcom, priateľ múz.

Gróf, ktorý sa vzdal práv provorodeného syna, odmietol majetky, ukončil vzťahy s rodinou, a to všetko kvôli bezhraničnej láske k Františke Hablawetzovej.

Dionýz  získal zberateľské vlohu zrejme po otcovi, grófovi Jurajovi Andrássym, ktorý zbieral mince, knihy, notýle, minerály. Milovníkovi vedy a umenia. Možno.

Narodil sa ako posledný potomok monockej vetvy Andrássyovcov,    18. novembra 1835 v Krásnohorskom Dlhej Lúke, ako prvorodený syn Juraja IV. Andrássyho a Františku K önigsegg-Aulendorff. Tu prežil detstvo aj rannú mladosť.
Získal právnické vzdelanie,  avšak viac ako prax právnika alebo notára, ho lákalo umenie, obzvlášť výtvarné. Súkromné štúdiá absolvoval Dionýz v Krásnohorskej Dlhej Lúke a Sárréte. Absolvoval štúdiá aj na viedenskej Východnej (diplomatickej) akadémii. Právnický diplom získal v r. 1856 v Bonne. Je pravdepodobné, že v rokoch 1851 – 1853 absolvoval aj vzdelanie technického zamerania.  Keďže už v 15. roku jehoživota vznikla štúdia antickej hlavy a ďalšie anatomické náčrty, je zrejmé, že v rodine Andrássyovcov pôsobil aj súkromný učiteľ kreslenia.

Gróf sa počas svojho pobytu vo Viedni zoznámil s Františkou Hablawetzovou  (podrobnejší príbeh v ďalšom príspevku O Františke a Dionýzovi). Láska k žene neurodzeného pôvodu  a sobáš s ňou spôsobili jeho vydedenie, zmena situácie nastala po úmrtí jeho mladšieho brata Juraja a jeho otca, kedy mu majetky prinavrátili.

Život oboch sa aj zmenil iba v tom, že sa niesol v znamení dobročinnosti. Podporovali totiž chudobných, nemocnice,  sirotince,  školy, podporovali aj svojich zamestnancov a ich rodiny (prvý tzv. dôchodkový fond).  Najviac finančných prostriedkov z rozdaných sa samozrejme ušlo mestu Rožňava a jeho okoliu.

Dobročinnosť zastavila až jej (1902) a jeho smrť  (1913). Keďže umreli bez potomkov, časť majetku bola rozdelená medzi potomkov Dionýzových  sestier. Ostatný majetok bol prerozdelený do spolkov, fondov, internátov, Viedenskej akadémii vied,  Národnému dôchodkovému ústavu novinárov, prírodovedným spolkom a spolkom na ochranu zvierat a množstvu iných inštitúcií.

Napriek členstvám v rôznych inštitúciách a srdečným stretnutiam s množstvom ľudí ostal Dionýz Andrássy osamelý, nepochopený, hoci mohol byť medzi prvým medzi prvými. Vonkajšími črtami ale aj charakterovými vlastnosťami ho dobová tlač prirovnávala k Tolstému.

Krásnohorský gróf  bol rovnako pustovníkom ako spisovateľ z Jasnej Poľany, osamelo putujúci svetom, v ktorom mu nikto neodpovedá jeho rečou, iba stromy, kvety, vtáky a panenská príroda, z ktorej tak často čerpal inšpiráciu pre svoju umeleckú tvorbu.

Zdroj:   Mgr. Silvia Lörinčíková, SNM - Múzeum Betliar